Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia v NMG :

Reštaurovanie historických portrétov 2022

V roku 2022 sme získali finančnú podporu z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia na reštaurovanie historických portrétov zo zbierkového fondu Novohradského múzea a galérie.

Naša inštitúcia disponuje okrem iných aj bohatou kolekciou historických portrétov. Sú to väčšinou podobizne miestnych hodnostárov, členov uhorskej šľachty spájajúcich sa s Novohradom alebo Gemerom, mešťanov, ale aj iných slávnych osobností, alebo ich detí.

Projekt zahŕňa nasledovné obrazy:

C. Smith: Podobizeň muža. Olejomaľba na plátne, 1885, 69 x 53 cm, Evidenčné č.:  HS-1583

Reštauroval: Mgr. Miroslav Janšto

Foto pred a po reštaurovaní

Portrét muža stredných rokov na tmavom neutrálnom pozadí. Hlava v trojštvrťovom profile mierne natočená doprava, nad čelom krátke vyčesané zvlnené vlasy, po stranách začesané dozadu. Tvár s tmavými očami s pohľadom dopredu, ostrým rovným nosom a svetlými fúzmi nad zovretými perami. Odetý je v čiernom kabátci s vysokým golierom, okolo krku má obtočenú čiernu šatku vpredu zaviazanú na mašľu. Pod ňou prebleskuje cíp bielej košele. Reprezentatívny portrét príslušníka vyššej spoločenskej vrstvy. (opis Edity Kušnierovej)

Neznámy maliar (kop. Gyurkovits?): Podobizeň dievčatka so psíkom. Olejomaľba na plátne, pravdepodobne kopíroval František Gyurkovits z  obrazu neznámeho maliara (P.M. Bohúň?) 19. storočia, 90 x 69 cm, ev. č.: O 455

Reštauroval: Mgr. Miroslav Janšto

Foto pred a po reštaurovaní

Celá postava dievčatka s dôrazom na portrét en face oblečeného podľa biedermeierovskej módy z pol. 19. storočia v belasých šatôčkach s oválnym výstrihom lemovaným čipkou, krátkymi rukávmi s mašľami a naberanou riasenou sukňou zdobenou po celej šírke dvomi vertikálnymi čiernymi lemovkami. Spod sukne vidno biele široké nohavičky lemované čipkou a na nohách čierne topánočky s prekríženými remienkami na bielych ponožkách. Na hlave má ružový klobúčik ozdobený mašľou podviazaný pod bradou bieloružovou stuhou zdobenou ružovými ružičkami so zelenými lístkami. V rukách zložených na hrudi drží malého psíka svetlej srsti, ktorý má okolo krku uviazanú mašličku vo farbách uhorskej trikolóry. Dievčatko pozerá na diváka uprene veľkými čiernymi očami a stisnutými perami. Stojí v exteriéri, na trávniku, pravdepodobne parku murovaného domu, časť steny ktorého lemuje pravú stranu obrazu. Ľavú vyčleňuje starý strom so zhrubnutým kmeňom lemujúci svojimi olistenými konármi hornú časť obrazu. V pozadí za črtajú belasé vrchy, vedľa dievčatka, na pravej strane obrazu kvitne ružový ker s bieloružovými kvetmi. (opis Edity Kušnierovej)

Obraz má všetky identifikačné slohové znaky polovice 19. storočia, podpísaný František Gyurkovits obraz pravdepodobne kopíroval v 20. storočí, jeho signatúra však nenaznačuje spôsob zasahovania tohto maliara.

Hlavný partner a projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Projekt s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Akvizícia výtvarných diel do zbierok NMG v roku 2022 - 2023

Jedným z hlavných zámerov akvizičnej činnosti galerijnej časti Novohradského múzea a galérie je mapovať tvorbu novohradských výtvarných umelcov – teda umelcov, ktorí pochádzajú z Novohradu, určitý čas tu žili, pôsobili, alebo nejakým iným spôsobom sa spájali s našim regiónom. Kolekciu diel jednotlivých  - tak minulých, ako aj súčasných umelcov sa naša inštitúcia každoročne snaží obohatiť o nové hodnotné diela. V tomto roku do galerijného zbierkového fondu NMG pribudlo 38 nových výtvarných diel prostredníctvom 3 úspešných projektov z Fondu na podporu umenia.

1. Vďaka úspešnému projektu – Akvizícia diel Novohradských umelcov sa nám v roku 2022 a 2023 podarilo rozšíriť zbierkový fond o nové diela štyroch novohradských umelcov. Zakúpili sme olejomaľby „Zátišie s kyticou orgovánov“ od Františka Gyurkovitsa (1876 Budapešť - 1968 Lučenec), „Dedinská veduta“ od Ladislava Gézu Molnára (1910 Ružomberok - 1973 Budapešť) a tiež tepanú medenú plastiku s názvom „Alegorická ľudová postava“ od Žigmunda Hubačeka (1906 Budapešť - 1972 Galanta-Hody).

Link na obrazovú prílohu pdf

2. Podarilo sa nám získať grant aj na 16 vybratých diel z pozostalosti už nežijúcej umelkyne pochádzajúcej z Lučenca prostredníctvom projektu Akvizícia diel Kataríny Fodorovej (*1959 Lučenec - †2009 Bratislava).  Získané diela sú práce z raného obdobia autorkinej tvorby (najmä z 80-tych rokov 20. storočia), ktoré však preukazujú jej výnimočný výtvarný talent a istú ruku zachytiť postavy, pohyby a prostredníctvom výtvarných efektov vyjadriť ľudské emócie. Medzi nimi sú grafické práce, ktoré poukazujú na autorkin vyspelý rukopis s psychologickým nábojom charakteristickým pre jej tvorbu a kolekcia ľahko a s istotou pripravených náčrtov športovcov. Autorka bola tiež vynikajúcou ilustrátorkou - do projektu sme zaradili aj štyri jej ilustrácie pripravené pre maďarský detský časopis Tücsök (Cvrček), so zámerom zmapovať aj túto polohu jej tvorby.

Link na obrazovú prílohu pdf

3. Ďalšou špecializáciou zbierkotvornej činnosti NMG je akvarel. Naša inštitúcia disponuje bohatou kolekciou akvarelových diel novohradských umelcov a postupne rastúcou zbierkou akvarelových diel autorov  - účastníkov ročníkov medzinárodnej súťažnej prehliadky Trienále akvarelu. Realizáciou projektu Akvizícia diel XIII. Trienále akvarelu sme splnili cieľ rozšíriť akvarelovú zbierku NMG o 19 nových aktuálnych diel vytvorených touto tradičnou výtvarnou technikou od nasledujúcich autorov: Teodor Buzu (CZ), Eleonóra Stepanov Toll (RS), Ondrej Peťkovský (SK), Ferenc Bakos (HU), Anna Bogácsiová (SK), Ludmila Businská (CZ), Ildikó Horváth (HU), Jozef Jacsmenyík (SK), Dominika Lehocká (SK), Mária Chapčák Matrková (SK), Pavel Ožďáni (SK), Oksana Paliy (UA-SK), Veronika Rónaiová (SK), Helena Slavíková (CZ).

Link na obrazovú prílohu pdf

Hlavný partner a projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia

Akvizíciu finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj

Text: Andrea Németh Bozó, historička umenia NMG

Novohradská paličkovaná čipka - 2. rozšírené vydanie

Novohradské múzeum a galéria v roku 2019 pripravilo projekt pod názvom Znovuoživenie novohradskej paličkovanej čipky. Tento počin vznikol z potreby oživiť záujem o novohradskú paličkovanú čipku, ktorá je z technického hľadiska jednou z najnáročnejších paličkovaných čipiek na území Slovenska a ktorá od 50.rokov 20.storočia až do roku 2018 nemala aktívnych pokračovateľov. Aj z dôvodu čoraz väčšieho záujmu samotných čipkárok vznikol nápad zostaviť publikáciu, ktorá by obsahovala niekoľko prekreslených motívov. Inšpiráciou pre nás boli publikácie, ktoré už vznikli o hontianskej paličkovanej čipke. Na spoluprácu sme prizvali čipkárku Ivetu Žlnkovú, ktorá pripravila technické nákresy vybraných paličkovaných čipiek zo zbierok Novohradského múzea a galérie. Okrem publikácie prebehol workshop, vďaka ktorému sa aktívne čipkárky mohli zoznámiť s pôvodnými paličkovanými čipkami z Novohradu, ale aj sa s pomocou lektorky Ivety Žlnkovej naučiť jednotlivé prvky typické pre novohradskú paličkovanú čipku.

Vydanie publikácie v roku 2019 zaznamenalo veľký úspech, celý náklad sa vypredal za pár týždňov. Preto sme sa v roku 2022 rozhodli vydať opravené a rozšírené 2. vydanie.

Novohradská paličkovaná čipka má niekoľko spoločných prvkov s hontianskou čipkou, avšak má svoju charakteristickú ornamentiku a stavbu. Paličkovaná čipka pôvodne slúžila na spojenie hrubšej textílie tak, aby nevznikol hrubý, nepoddajný švík. Bola výborným prvkom na ochranu okrajov textílií, ktoré lemovala. Výšivka a paličkovaná čipka na Slovensku sa počas stáročí diferencovala do početných regiónov. Svojím celkovým charakterom sú také špecifické, že sa stali jedným z dôležitých prvkov pri určovaní lokálneho pôvodu celého odevného kompletu. V tradičnom ľudovom odeve sa najviac uplatňovala na ženských rukávcoch, sukniach, rubášoch a na mužských košeliach.

Čipky sa plietli ručne z konopných a ľanových nití. Vďaka tomuto materiálu bola výsledná čipka hrubá a pevná. Zachovala si vysokú umeleckú hodnotu vďaka vysokej technickej náročnosti a bohatej ornamentike. Neskôr nahrádzali domáce nite bavlnenými, avšak rovnakej hrúbky. K bielej niti priberali maximálne ďalšiu jednu farbu, aby čipka dobre zapadla do zvyšku odevu.
Paličkovanej čipke sa ako posledné venovali v Ábelovej Anna Kúkelová, Katarína Kyseľová a Zuzana Jančová do 50.rokov 20.storočia. Ábelovské čipkárky plietli čipky aj pre okolité lazy a dediny, ako napr. Polichno, Madačka, Nedelište, Lentvora. Taktiež sa jej venovali ženy v už zaniknutých obciach Turie Pole a Lešť.

Novohradská čipka vykazuje skoro všetky technické prvky paličkovania. Čipkárka musela teda pracovať s čo najväčším počtom prvkov, lebo sa zväčša držala len jednej farby. Ak pribrala ďalšiu, farebnú niť, tá ešte viac zdôrazňovala líniu ornamentu, preto musela dbať na presnom vedení nite.
Rozšírené vydanie publikácie pod názvom Novohradská paličkovaná čipka obsahuje historický kontext čipky, jednotlivé prvky, technologický postup na výrobu vlastnej podušky a najmä technické nákresy jednotlivých vybraných čipiek. Prvé vydanie publikácie obsahovalo 15 nákresov, v rámci druhého vydania sme k nim pridali ďalších 14 nákresov. Vzhľadom na skutočnosť, že o publikáciu prejavili záujem aj čipkárky zo zahraničia, rozhodli sme sa pripraviť druhé vydanie v trojjazyčnej ( slovensko- maďarsko- anglickej) mutácii, aby sa tak publikácia, a s ňou aj novohradská paličkovaná čipka, mohla šíriť aj do zahraničia.

Hlavným partnerom projektu 2. vydania publikácie Novohradská paličkovaná čipka je Fond na podporu umenia.

Publikácia bude oficiálne uvedená do života v priebehu mája 2023 v priestoroch Novohradského múzea a galérie v Lučenci.

Napísala: Michaela Škodová, etnologička NMG

Reštaurovanie historických portrétov 2021

Hlavný partner a projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

V roku 2021 sme získali finančnú podporu z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia na reštaurovanie dvoch historických portrétov zo zbierkového fondu Novohradského múzea a galérie.

Naša inštitúcia disponuje okrem iných aj bohatou kolekciou historických portrétov. Sú to väčšinou podobizne miestnych hodnostárov, členov uhorskej šľachty spájajúcich sa s Novohradom alebo Gemerom, mešťanov, iných slávnych osobností. Tri mužské portréty zahrnuté do projektu tvoria zaujímavú časť tejto zbierky. Sú však zahalení záhadami, keďže ani ich tvorcovia, ani totožnosť portrétovaných osôb nie je žiaľ známe. Je však pravdepodobné, že boli spojený s Novohradom a okolím. Ich reštaurovaním sa umožní ich prezentovanie, resp. ďalšie výskumy. Maľby – najmä portréty dvoch predstaviteľov uhorskej šľachty – majú okrem historickej výpovednej hodnoty aj značnú výtvarnú hodnotu, ich reštaurovaním sme chceli zachovať tieto hodnoty aj budúcim generáciám.

Projekt zahŕňa nasledovné obrazy:

Polpostava muža, šľachtica, stojaceho pred neutrálnym pozadím. Muž je oblečený v tmavofialovom uhorskom sviatočnom kabátci – dolománe s vysokým stojatým golierom so zlatým lemovaním, ktorý z väčšej časti zakrýva čiernu šatku uviazanú okolo krku. Dolomán je podľa dobovej módy na prsiach zdobený zlatými šnúrami v hustých priečnych radoch pokrývajúcimi celú hruď až do pása. Muž sa pozerá prísnym pohľadom dopredu s hlavou mierne otočenou doprava. Čierne krátke vlasy sčesané do dvoch strán čiastočne prekrývajú hladké čelo a na sluchách sú módne zatočené do ruličiek. Mierne privreté viečka zvýrazňujú prísny odmeraný pohľad, pod rovným nosom zdobia tvár tmavé dlhšie fúzy rozčesané do dvoch strán. Ruky v dlhých rukávoch a bielych rukaviciach sú prekrížené nad pásom; ľavý lakeť čiastočne zakrýva krátka svetlosivá mentieka s gombíkmi a žltou podšívkou zavesená okolo krku a hrude.

Nápis na zadnej strane – „Gyurkovits gemalt“ - značí známeho lučeneckého maliara Františka Gyurkovitsa (1876 - 1968), ktorý pravdepodobne obraz maľoval. Podľa reštaurátorského výskumu je pravdepodobné, že obraz je kópiou staršieho portrétu pochádzajúceho z 18. storočia a vznikla začiatkom 20. storočia.

Poprsie stojaceho muža v slávnostnom dobovom uhorskom odeve čiernej farby pred neutrálnym pozadím. Tvár dobre živeného muža v najlepších rokoch je obrátená k divákovi skoro en face. Čierne krátke zvlnené vlasy sú nad čelom sčesané dozadu, po stranách spánkov jemné kučeravé bokombrady, tmavé fúziky vytočené do dvoch strán. Muž je oblečený do náročne vyzdobeného dolománu na prsiach pokrytého množstvom dekoratívnych zlatých šnúr po stranách hrude spustených na spôsob retiazok, uprostred vytvarovaných do slučiek, ktoré sú zapnuté na výrazné guľovité gombíky. Dolomán má stojačik zo zlatým lemovaním, okolo krku je uviazaný čierny šálik lemovaný zlatou čipkou. Hnedou kožušinou lemovaný kabátec je voľne prehodený cez plecia, ľavé plece zakrýva úplne, jeho výzdoba so zlatými šnúrami a gombíkmi je identická s dolománom.

Hlavný partner a projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Akvizícia diel novohradských umelcov 2021

Hlavný partner a projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj

Jedným z hlavných zámerov galerijnej zbierky Novohradského múzea a galérie je mapovať tvorbu umelcov, ktorí pochádzajú z Novohradu, alebo určitý čas tu žili, pôsobili, alebo nejakým iným spôsobom sa spájali s regiónom. Kolekciu diel jednotlivých  - tak minulých, ako aj súčasných umelcov sa naša inštitúcia každoročne snaží obohatiť o nové hodnotné diela. 

Vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov FONDU NA PODPORU UMENIA sa nám v roku 2021 – 2022 opäť podarilo získať 7 umeleckých artfektov – 6 olejomalieb a 1 pastelovú kresbu od štyroch autorov: Ladislava G. Molnára, Františka Gyurkovitsa a Júliusa/Gyulu Rudnayho.

Ladislav G. MOLNÁR (Molnár László Géza) 

Bol maliarom pochádzajúcim  z Lučenca. Jeho život aj tvorba sú málo známe a doposiaľ nepreskúmané. V zbierkovom fonde NMG sme len pred niekoľkými rokmi začali budovať autorovu kolekciu diel. V rámci projektu sme získali ďalšie tri kvalitné olejomaľby s názvom Žatva, Dedinská ulica a Domček s holubníkom, ktoré poukazujú na maliarove vynikajúce umelecké schopnosti. Maľoval v duchu realizmu a plenérizmu.   

František GYURKOVITS  (Gyurkovits Ferenc) (1876, Budapešť – 1968, Lučenec)

Študoval na vysokej škole umeleckopriemyselnej v Budapešti a na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Jeho raná tvorba nadväzuje na mníchovský akademizmus. Maľoval prevažne v duchu realizmu a plenérizmu. Prostredníctvom tejto akvizície sme opäť doplnili postupne rastúcu a na svete azda najrozsiahlejšiu zbierku tohto autora v zbierkovom fonde NMG o dva nové obrazy  s názvom Mesačný svit v Banskej Bystrici (kresba pastelom) a V záhumní (olejomaľba). 

Ľudovít CSEH (Cseh Lajos) (1888 Revúca – 1946 Revúca)

Študoval v Budapešti na vysokej škole umeleckopriemyselnej. Po skončení prvej svetovej vojny sa usadil v Lučenci, maľoval najmä vidiecke prostredie, krajinu Poiplia v duchu plenérizmu. Olejomaľba s názvom Bača je príkladom autorovho záujmu o ľudí žijúcich vo vidieckom prostredí a okrem svojej výtvarnej hodnoty má aj výpovednú hodnotu národopisného charakteru. Cseh zomrel mladý na ťažkú chorobu, jeho diela nachádzame len sporadicky na trhu výtvarného umenia. Obraz vyžaduje reštaurovanie.

Július RUDNAY (Rudnay Gyula) (1878 Plešivec – 1957 Budapešť)

Je vysoko uznávaným výtvarným umelcom v dejinách maďarského výtvarného umenia. Študoval na vysokej škole umeleckopriemyselnej v Budapešti a následne v Mníchove na súkromnej akadémii Simona Hollósiho a tak navštevoval aj umeleckú kolóniu v Nagybányi. Od roku 1922 sa stal pedagógom vysokej školy výtvarných umení v Budapešti. V rokoch prvej svetovej vojny a krátko po vojne žil aj v Lučenci, z tohto obdobia pochádza väčšina jeho malieb nachádzajúcich sa v zbierkovom fonde NMG, ako aj olejomaľba zaradená do tejto akvizície s názvom Spoločnosť v krajine. Rudnayho maľby  - a to najmä z obdobia jeho lučeneckého pobytu sú vzácne na trhu výtvarných diel a preto jej zakúpenie do zbierkového fondu NMG je veľkým prínosom.

Akvizícia diel novohradských umelcov 2021

Napísala: Andrea Németh Bozó, historička umenia NMG

Akvizícia Knižnice Novohradského múzea a galérie

Zámerom projektu bola akvizícia nových odborných publikácií a časopisov, cieľom projektu doplniť odborný knižničný fond, zatraktívniť ponuku špeciálnej knižnice pre čitateľov, sprístupniť čitateľom z regiónu odbornú literatúru.
Nakúpili sme odborné publikácie z oblasti archeológie, histórie, etnológie, dejín výtvarného umenia, múzejnej pedagogiky a marketingu.
Prínosom projektu je doplnenie knižničného fondu o nové tituly z odbornej literatúry týkajúcej sa spoločenských vied a tiež publikácií z nových oblastí, ktoré sa za posledné roky aj na území Slovenska etablovali, ako napr. múzejná pedagogika a kultúrny manažment. Z účelových finančných prostriedkov zriaďovateľa bol v roku 2020 do knižnice zakúpený elektronický informačný systém KIS - DAWINCI a výpočtová technika. Knižničný fond NMG sa budoval počas svojej existencie systematicky, avšak nepriaznivá finančná situácia sa odzrkadlila aj v schopnosti nákupu nových titulov. V poslednom desaťročí Knižnica NMG získala publikácie len darom, čo nie je postačujúce ani pre činnosť múzejných pracovníkov, ani pre verejnosť, ktorá má možnosť prezenčného štúdia literatúry v NMG. Odborní pracovníci pri svojej činnosti potrebujú kvalitnú a aktuálnu odbornú literatúru, vďaka ktorej môžu ďalej zhodnocovať zbierkový fond, opierať sa o aktuálne výsledky pri vlastnej výskumnej činnosti či publikácii vlastných výstupov.

V rámci projektu Akvizícia Knižnice NMG sa podarilo nakúpiť spolu 43 publikácií.

Tradičná kultúra mikroregiónu Novohradské podzámčie

Zámerom projektu bolo zachovať materiálne prejavy tradičnej kultúry Novohradu a udržať ich v regióne, kde boli vyrobené a používané. Cieľom akvizície bolo získať do zbierok múzea jedinečné kusy a uchovať ich pre budúce generácie. V súčasnosti je pre múzeá čoraz ťažšie získať takéto predmety do svojich zbierok, stávajú sa zberateľskými artiklami a končia v súkromných rukách. Prínosom akvizície je doplnenie zbierkového fondu, zhodnotenie, porovnanie, využitie na výstavné účely a možnosť sledovania vývoja sortimentu novohradských výrobcov v minulosti. Hlavnou projektovou aktivitou bol nákup predmetov kultúrnej hodnoty a ich zaradenie do zbierkového fondu múzea. Cieľovou skupinou sú návštevníci a bádatelia, ktorí navštívia NMG v súčasnosti, ale aj v budúcnosti.

Mikroregión Novohradské podzámčie tvorí 14 novohradských obcí spojených takmer rovnakými prírodnými podmienkami i spoločnou históriou. Vytvorili ho obce: Ábelová, Gregorova Vieska, Halič, Lehôtka, Lentvora, Ľuboreč, Lupoč, Mašková, Podrečany, Polichno, Praha, Stará Halič, Tomášovce, a Vidiná.
Depozitáre Novohradského múzea galérie ( NMG) v Lučenci ukrývajú viac ako 600 kusov predmetov, ktoré tvoria zbierkový súbor ľudovej keramiky. Jedná sa prevažne o novohradskú produkciu, v menšej miere sú zastúpené výrobky gemerskej proveniencie, čo je vzhľadom na susedné geografické položenie oboch regiónov, blízkosť trhových a jarmočných miest a používanie takto získaných predmetov v domácnosti pochopiteľné. Od 80. rokov 20. storočia sa začal fond ľudovej hrnčiny systematicky a odborne spracovávať. Početnosť hrnčiarskych stredísk v rámci regiónu Novohrad bola v minulosti značná.
Jedinečnou pomôckou identifikácie je datovanie, umiestnené priamo na predmete, najčastejšie pod uchom krčaha, mliečnika, hrnca alebo na dne misky.
Tradičné ľudové čepce, košeľa a halena dopĺňajú zbierku ľudového textilu, ktorú spravuje NMG.
Akvizícia ľudovej hrnčiny a ľudového odevu z oblasti Novohradu, konkrétne z mikroregiónu Novohradské podzámčie, dopĺňa a obohacuje existujúcu zbierku, budovanú od r. 1955.

Ochrana zbierkových predmetov z keramiky

Dostavbou depozitára Novohradského múzea a galérie z finančných zdrojov BBSK sa Novohradskému múzeu a galérii (NMG) v roku 2019 podarilo zabezpečiť a skvalitniť uloženie zbierkových predmetov (historický nábytok, remeslá, keramika - výtvarné umenie). Depozitár je vybavený posuvným regálovým systémom a regálmi dosahujúcich výšku 3,5 m.

NMG spravuje a ochraňuje 355 evidenčných čísel/1045 ks zbierkových predmetov súčasnej keramiky z 32 ročníkov Medzinárodného keramického sympózia. Diela sú často zapožičiavané na výstavy a prezentácie doma i v zahraničí. Do r. 2021 boli zbierkové predmety z oblasti umeleckej keramiky uložené v nevyhovujúcich kartónových krabiciach. Zakladanie a manipulácia so zbierkovými predmetmi bola vo výškach pre pracovníkov obtiažna a nebezpečná. Keramika je krehký materiál a pri častej manipulácii môže dôjsť k drobným poškodeniam. Zámerom projektu pod názvom Ochrana zbierkových predmetov z keramiky bolo zabezpečiť bezpečnosť pri trvalom uložení zbierkových predmetov v depozitárnych priestoroch. Cieľom projektu bolo optimalizovať úložné priestory v depozitári, sprehľadniť systém zakladania zbierkových predmetov väčších rozmerov, zabezpečiť samotné zbierkové predmety pred poškodením zvonku pri uložení, ako aj pri ich transporte na výstavy v rámci Slovenska a aj do zahraničia.

Stanovené ciele projektu boli naplnené zakúpením 85 ks drevených debien. Paletové drevené debny sú ideálne prepravné obaly pre export do všetkých typov krajín; schválené podľa medzinárodnej normy ISPM15. Ideálne sú pre uloženie a transport ťažkých predmetov. Kontajner sa skladá zo stien so zásuvnými trojuholníkovými lamelami a spevneného dna a veka s fixačnými výsekmi. Rýchle zloženie pomocou kladiva. Vybavené sú namontovanými lyžínami z masívneho dreva pre ľahký nájazd paletových vozíkov. Obaly sú odolné voči mechanickému poškodeniu aj nepriaznivým poveternostným vplyvom vďaka vrstveným stenám. Nízka vlastná hmotnosť (o 50% ľahšie ako celodrevené debny) je ideálna pre ľahšiu manipuláciu a minimalizáciu transportných nákladov.

Zakúpením drevených kontajnerov - debien bola zabezpečená zvýšená ochrana a bezpečnosť pri uložení, eliminovali sa poškodenia, lepšie bola využitá úložná plocha a uľahčila sa manipulácia so zbierkovými predmetmi pri transporte.

Prínosom projektu je jednoduchšia orientácia pri vyhľadávaní potrebných zbierkových predmetov, maximálne využitie depozitárnych priestorov, ochrana zbierkových predmetov pred vplyvmi počasia a možným poškodením pri ich prevážaní.

Ľudová hrnčina z Novohradu

Depozitáre Novohradského múzea galérie (NMG) v Lučenci ukrývajú viac ako 600 kusov predmetov, ktoré tvoria zbierkový súbor ľudovej keramiky.

Jedná sa prevažne o novohradskú produkciu, v menšej miere sú zastúpené výrobky gemerskej proveniencie, čo je vzhľadom na susedné geografické položenie oboch regiónov, blízkosť trhových a jarmočných miest a používanie takto získaných predmetov v domácnosti pochopiteľné. Závažným faktom je, že do 80. rokov 20. storočia v NMG chýbal odborný pracovník – etnológ a zbierkové predmety súvisiace s ľudovým hrnčiarstvom boli nakupované vo veľkom od vykupovačov, čo pripravilo múzeum o možnosť získať informácie o ich presnom pôvode už pri akvizícii. Od 80. rokov 20. storočia sa začal fond ľudovej hrnčiny systematicky a odborne spracovávať.

Zámerom projektu Ľudová hrnčina z Novohradu bolo spracovať a vydať súborný katalóg ľudovej hrnčiny zo zbierok Novohradského múzea a galérie, naším cieľom bolo dať do povedomia verejnosti význam keramiky na území Novohradu s užším zameraním na ľudovú hrnčinu z obdobia 19.-20.storočia.  Publikácia predstavuje slovom aj obrazom jednotlivé výrobky novohradských hrnčiarov, ktoré sa nachádzajú v zbierkovom fonde NMG. Prvá časť publikácie obsahuje texty o histórii, produkcii, sociálnom živote a pracovných postupoch pri celom výrobnom procese hrnčiarov, ďalej nasleduje obrazová časť katalógu, zachytávajúca jednotlivé zbierkové predmety v počte 118 ks. V závere knihy sú uvedené bližšie údaje ku každému predmetu v podobe katalogizačných záznamov. Publikácia je zároveň prvou publikáciou z edície, venovanej zbierkovému fondu NMG. Momentálne pracovníci NMG pracujú na ďalšom katalógu, tentokrát bude venovaný sklu zo zbierok NMG vyrobenému v Katarínskej Hute.

Početnosť hrnčiarskych stredísk v rámci regiónu Novohrad bola v minulosti značná. V súčasnosti v Novohrade nepracuje ani jeden výrobca tradičnej novohradskej hrnčiny. Medzi posledných patril Ján Hajtol z Divína, ktorý na hrnčiarskom kruhu pracoval do 80. rokov 20. storočia, kedy vyrábal hlavne dekoratívne predmety, jeho výrobky v poslednom štádiu tvorby napodobňovali kameninu alebo sklársku produkciu. Jozef Najpauer a Jozef Pivka z Haliče pracovali do 60. rokov a boli poslednými informátormi z radov výrobcov. Práve preto sme venovali v textovej časti viac pozornosti najvýznamnejšej hrnčiarskej lokalite regiónu Novohrad, a to obci Halič. Jej produkcia ďaleko presiahla regionálny rámec aj vďaka tomu, že obec bola súčasťou feudálneho sídla, ale aj vďaka priamemu obchodovaniu s blízkymi trhovými strediskami. Prostredníctvom vykupovačov hrnčiny malo kontakty so vzdialenými centrami v celom Rakúsko – Uhorsku.

Napísala: Michaela Škodová, etnologička NMG