Projekty podporené Fondom na podporu umenia


Projekt reštaurovania sedacieho nábytku zo zbierok NMG.


Reštaurovanie je špecifická výtvarná činnosť, pri ktorej reštaurátor vykonáva práce na kultúrnych pamiatkach alebo zbierkových predmetoch v záujme ich záchrany a prinavrátenia pôvodných výtvarno-estetických a kultúrno-historických hodnôt. Napriek tomu, že nevzniká nový umelecký artefakt, je práca reštaurátora autorským dielom s individuálnym rukopisom, ale v zmysle zachovania autenticity predmetu reštaurovania.

Zbierkový fond historického nábytku Novohradského múzea a galérie tvoria najmä solitéry vybavenia meštianskych domácností 19. - zač. 20.storočia. Sčasti sa jedná o kreslá, stoličky, menšie i väčšie stoly, ako aj rôzne druhy pohoviek. 
V rámci projektu Reštaurovanie sedacieho nábytku sa múzeum snažilo zachrániť jedinečné kultúrne dedičstvo zbierkového fondu sedacieho nábytku z 2. pol. 19. st. a začiatku 20. storočia. Cieľom projektu bolo prinavrátiť mu autentickú podobu, estetickú hodnotu, nadviazať na predchádzajúce úspešné projekty reštaurovania historického nábytku a priblížiť životnú úroveň a dobový vkus zariadenia lučenských meštianskych domácností v 19. a 20.storočí.

Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia v roku 2017 sa podarilo dodávateľsky zreštaurovať 7 kusov sedacieho nábytku, konkrétne dve historizujúce, neorenesančé, tzv. altdeutschové kreslá (r. 1890-1910), historizujúce, neorenesančné kreslo s inkrustáciou perleťou a cínom (r. 1890-1910), neobarokové historizujúce kreslo (r. 1860-1880) a sedaciu súpravu art deco, pozostávajúcu z dvoch kresiel a sofy (r. 1920-1930).

Výsledky vysokoodbornej remeselnej práce sú sčasti prezentované v rámci stálej expozície Poklady minulosti a spolu s ostatnými solitérmi sedacieho nábytku zo zbierok NMG budú návštevníkom predstavené počas výstavy Sadnite si, prosím v decembri 2018 až januári 2019.


Fotogaléria



                              

           


               


               


Reštaurovanie maľby Františka Gyurkovitsa: Vlastná podobizeň v požiarníckom habite

        V roku 2017-2018 bola reštaurovaná maľba s názvom Vastná podobizeň v požiarnickom habite (Ev. Č.: O-392), dielo maliara Františka Gyurkovitsa zo zbierkového fondu NMG.
Obraz získala inštitúcia pred niekoľkými rokmi  v  havarijnom stave. Reštaurovaním tohto obrazu sa umožnila jeho prezentácia na výstavách,  publikáciách,  odborných prednáškach a iných aktivitách. Tento autoportrét tiež prispieva k prezentácii života a diela významného novohradského maliara, Františka Gyurkovitsa (1876 Budapešť – 1968 Lučenec), ktorý  po štúdiu  v Paríži a na mníchovskej výtvarnej akadémii sa usadil v Lučenci. V rokoch 2016-17 bolo život a dielo tohto autora spracované a prezentované v rámci viacerých projektov FPU (vid nižšie) – prostredníctvom  výstavy v NMG, rozsiahlej publikácie a reštaurovaní veľkoformátovej historickej maľby s názvom Vyhrabávanie mŕtvych.
        Zreštaurovaním tohto autoportrétu sa doplnila autorova celoživotná tvorba zachytená v kolekcii zbierkového fondu NMG o ďalšie, verejnosti doposiaľ neznáme dielo. Gyurkovits počas svojho dlhého života namaľoval niekoľko autoportrétov, z ktorých jedným je maľba zachytávajúca umelca v mladšom veku. Je zaujímavá aj svojou historickou výpovednou hodnotou, keďže
maliar sa zobrazuje v dobovej hasičskej uniforme, čo svedčí aj o jeho vzťahu k dobrovoľníckemu hasičskému zboru. Autoportrét tiež odráža jeho humorne poňatú sebareflexiu.
Maľbu reštauroval Mgr.art. Miroslav Janšto, člen reštaurátorskej komory.

Hlavným partnerom je a reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Zodpovedný pracovník: Andrea Németh Bozó






V múzeu uviedli vďaka podpore FPU do života unikátnu publikáciu o umeleckom skle na Slovensku

                                             

              Novohradské múzeum a galéria (NMG) v  rámci svojej špecializácie, ktorou je dokumentovanie výroby skla na území Novohradu a banskobystrického kraja, systematicky zhromažďuje sklárske výrobky, dokumenty spojené s produkciou sklární a informácie o sklárskych podujatiach v stredoslovenskom regióne. Všetky sprístupňuje širokej verejnosti prostredníctvom výstav, popularizačných článkov a príspevkov v odborných publikáciách.
V dejinách Novohradu má výroba skla stále miesto.  Sklárstvo sa tu rozvíjalo už od 17. storočia a bola tu najväčšia koncentrácia sklární na Slovensku. V sklárni Zlatno preslávenej produkciou skla na vysokej remeselnej a umeleckej úrovni sa tiež ako v prvej a doposiaľ jedinej v Novohrade konali 4 sklárske umelecké sympóziá, ktoré pozdvihli úroveň sklárstva a umiestnili Zlatno na mapu sklárskeho umenia.
             Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia v roku 2017 svetlo sveta uzrela tiež unikátna publikácia Umenie skla s podtitulom Sklárske umenie na Slovensku 1990-1999. Publikácia vznikla ako výsledok spolupráce kurátora výstavy a umeleckého sklára Ľubomíra Ferka,  renomovaného holandského historika umenia Fransa Jeursena  a NMG.
Jej prínosom je zmapovanie dejín umeleckého sklárstva na Slovensku. V textovej časti sú zhrnuté všetky významné sklárske sympóziá konané v období rokov 1990-1999, ktoré zásadne modelovali aj súčasnú podobu sklárskej umeleckej scény na Slovensku.  Kniha je doplnená obsiahlym fotografickým materiálom reprezentatívnej časti umeleckých diel a sklárskych umeleckých sympózií, počas ktorých vznikli. V publikácii je náležitá pozornosť venovaná aj sklárskym sympóziám v Zlatne, ktoré dokázali vysokú umeleckú úroveň nielen umelcov, ale často aj samotných sklárov, ktorí im v mnohých prípadoch pomáhali umelecké diela pretvoriť z myšlienky do hmotnej podoby. Práve zlatňanská skláreň bola v 90. rokoch 20. storočia najčastejšie miestom konania sklárskych sympózií. Prebiehali tu v rokoch 1992, 1993, 1995 a 1999. Čitatelia sa budú môcť presvedčiť, že napriek mnohým prekážkam je súčasná umelecká sklárska scéna životaschopná a vo svete uznávaná, na čom má svoju zásluhu aj široké osadenstvo žiaľ už nepracujúcej sklárne v Zlatne.
Unikátne dielo Umenie skla bolo slávnostne uvedené dňa 14.12.2017 o 16.00 v priestoroch Novohradského múzea a galérie v Lučenci. Súčasťou podujatia bola komentovaná prehliadka pod vedením kurátora výstavy Glassmovement Ľubomíra Ferka. Záujemcovia  si budú môcť túto publikáciu zakúpiť počas podujatia, ale aj po ňom v Novohradskom múzeu a galérii

                                                                                                                                                        (fotografia z výstavy, nmg)


Sklo a dokumenty o sklárskej výrobe získané vďaka úspešným grantom a finančnej podpore FPU 2017

(Mgr. Štefan Chrastina)

Novohradské múzeum a galéria sa špecializuje na dokumentovanie histórie sklárstva v stredoslovenskom regióne, primárne na dejiny novohradských sklární. V rámci svojej špecializácie zbiera a dokumentuje artefakty sklárskej výroby. Dlhodobou vedeckovýskumnou činnosťou sa podarilo zhromaždiť zbierku sklárskych výrobkov a dokumentov, ktoré boli v roku 2017 zahrnuté do akvizičného projektu s názvom Akvizícia skla a historických dokumentov z novohradských sklární. Projekt bol podporený a v priebehu druhej polovice roku 2017 a prvých mesiacov roku 2018 sa ho podarilo úspešne zrealizovať.

Súbor historického skla reprezentujú džbán a pohár z modrého obtišovo tvarovaného skla, dozdobeného bielym emailovým figurálnym motívom. Boli vyrobené v Zlatne v priebehu 19. storočia. Nápojová sada na vodu s hranovaným telom, ktorá je tiež zahrnutá v kolekcií, bola vyrábaná najmä v 2. polovici 19. storočia takmer v každej novohradskej a stredoslovenskej sklárni. Súprava na likér vyrobená z číreho a tmavočerveného vrstveného skla s vybrúseným geometrickým dekorom reprezentuje prechod zo secesného štýlu, známeho zdobnosťou a florálnymi motívmi, na štýl art deco, známy hlavne triezvymi líniami a geometrickými motívmi. Pochádza zo sklárne Katarínska Huta alebo Málinec a vyrobená bola v období prvej polovice 20. Storočia.

Sódnodraselné sklo vyrábané ručne v Katarínskej Hute predstavujú dve sady na vodu a alkohol. Sú vyrobené z modrého tvarovaného a ručne zláteného skla. Reprezentujú prechod od klasických foriem sklárskej produkcie k novším verziám nápojového skla.

Sklo z olovnatého krištáľu, ktoré tvorí značnú časť v projekte zahrnutých výrobkov, bolo typické predovšetkým pre sklárne v Poltári a Málinci. Vyrobené bolo  v priebehu 70. až 90. rokov 20. storočia.  V súbore je reprezentované  predovšetkým  lisovanými alebo ručne robenými pohármi a bohato brúsenými misami. 

Unikátnymi sú aj dve umelecké diela vytvorené počas sklárskeho sympózia v Zlatne v roku 1993. Ich autormi sú Ján Zoričák a Drahomír Prihel. Sú dôkazom tvorby slávnych sklárskych umelcov v závode Zlatno.

Druhou časťou akvizície sú vzácne dokumenty viažuce sa ku sklárskej výrobe v sklárňach  Málinec. Dokumentom svedčiacim o bohatstve a rozmanitosti výrobkov sklárskeho výrobného družstva je katalóg výrobkov Sklárskeho výrobného družstva Málinci z 30. až 40. rokov 20. storočia. Výrobky svojím vzhľadom a použitou technológiou predstavujú spojenie pôvodných technológií 19. storočia, obohatených o poznatky a tvary z 30. - 40 rokov 20. storočia. Katalóg bol vyrobený v malom náklade a je jediným známym katalógom, ktorý je doteraz zachovaný z tejto epochy sklárne v Málinci. Zaujímavým a veľmi vzácnym je plán sklárskeho závodu Málinec, vytvorený Adolfom Schönwaldom v roku 1921. Svojimi rozmermi viac ako 1,3 m dĺžkou 0,5 m šírkou zobrazuje detailný náhľad na celý areál sklárne aj s priľahlými pozemkami, patriacimi rodu Kuchynkovcov. Je unikátnym, pretože bol vyrobený pravdepodobne len v tomto jednom exemplári.

K ďalším cenným dokumentom patrí aj plán toho istého areálu sklárne s takmer identickými rozmermi v mierke 1:720 z 50. rokov 20. stor.. Bol vyhotovený zrejme k plánovanej rekonštrukcii závodu v roku 1958.  Oba plány dávajú možnosť nahliadnuť na zmeny, ktorými prešiel sklársky závod a priľahlé okolie za 40 rokov existencie, a je cenným prameňom pre spracovanie histórie tejto sklárskej fabriky.

V rámci projektu sa podarilo získať do zbierok aj unikátnu mincu zvanú “veksľa“, razenú v rokoch 1864 až 1873. Bola používaná ako náhradné platidlo v sklárňach Utekáč a Málinec. Na averze je zobrazená tácka s hranovanou karafou po stranách s pohármi na vodu a alkohol. Na reverze je veľká číslica “1“ označujúca jej hodnotu, v tomto prípade je to 1 grajciar. Veskle zaviedol a dal raziť Štefan Kuchynka, predstaviteľ slávneho sklárskeho podnikateľského rodu, ktorý vlastnil obe sklárne. Sklári nimi mohli platiť v obchodoch, ktoré mu patrili, čím si zabezpečil odbyt a svojim zamestnancom tovar.

Vďaka úspešnému grantu podporenému z verejných zdrojov Fondom pre podporu umenia sa NMG podarilo získať, zachovať a odborne zhodnotiť novohradské sklo z rôznych období existencie sklární. Sklárske výrobky a dokumenty budú prezentované v odborných a populárnych článkoch o dejinách sklární v Novohrade a na výstavách. V zbierkach NMG ostanú hmotným dôkazom prístupným každému záujemcovi o dejiny výroby sklenenej krásy v Novohrade.


Tlačová správa

 

Akvizícia diel z XII. Trienále akvarelu

 

Novohradské múzeum a galéria v roku 2017-18 v rámci projektu „Akvizícia diel z XII. Trienále akvarelu“ získala do zbierkového fondu 26 vybratých akvarelových prác, medzi nimi 15 ocenených  diel. Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

 

Intenzívny technický rozvoj súčasnej doby  poskytuje živnú pôdu pre nové umelecké experimenty, na ktorých vyrastajú a rozkvitajú nové spôsoby tak po technickej stránke, ako aj v umeleckých prístupoch k tradičným témam aj v hľadaní nových podnetov.  Pri takom množstve nových možností môže byť skutočnou hrozbou, že sa podstata umeleckej činnosti vytratí a ostáva len úsilie natrafiť na niečo, čo doteraz v umení ešte nebolo. Vynorili sa aj obavy o zaniknutí tradičných výtvarných techník.

Zámerom Trienále akvarelu  v Lučenci je práve udržať jednu z týchto výtvarných techník, aby sa jej tradícia zachovala aj pre budúce generácie. Súťažná prehliadka má za úlohu poskytnúť umelcom príležitosť prezentovať sa s najnovšou akvarelovou tvorbou, motivovať vo vytváraní nových diel prostredníctvom tejto techniky a experimentovať s novými spôsobmi jej využitia vo výtvarnom umení.

Trienále akvarelu je jedinečné podujatie tohto charakteru na Slovensku, ktoré sa pravidelne uskutočňuje od roku 1983. Doteraz prebehlo12 ročníkov, na ktorých sa zúčastnilo 699 autorov z 14 európskych aj mimoeurópskych krajín (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Srbsko, Ukrajina, Rumunsko, Švédsko, Izrael, India, Japonsko). Výsledky každého ročníka sú prezentované na výstavách a v katalógoch. Zámerom organizovania súťažnej prehliadky, výstavy a vydania dvojjazyčného

(slovensko-anglického) katalógu je zachytiť a prezentovať aktuálne spôsoby a prístupy v súčasnej akvarelovej tvorbe a zdokumentovať výsledky jednotlivých ročníkov.

Novozískané akvarely preukazujú rôznorodosť umeleckých prístupov: niektorí umelci  zachovali tradičné použitie akvarelovej techniky a vyznačujú sa jemnou malebnosťou prostredníctvom  lazúrnych farieb, harmonickou  a čistou kompozíciou tvarov a škvŕn, ako napr. rastlinné motívy Dominiky Lehockej (držiteľky 2. ceny) a Eleonóry Stepanov Toll, ubúdajúca „Figúra“ Márie Matrkovej, či nefiguratívne akvarelové povrchy Michaely Rázusovej-Nociarovej a Martina Kratochvíla. Humorná sebareflexia Petra Rónaiho sa pr ejavuje na autoportréte (s podpisom Picasso) načrtnutým tušom na akvarelovom pozadí. Realistická postava diela „Animation Warrior“ mladej autorky Moniky Volákovej akoby ožila na akvarelovom podklade, uprene hľadiac na nás so záhadným, predsa len však veľavravným úsmevom. Diela laureátky 1. ceny Erzsébet F. Balogh sa vyznačujú inovatívnym spôsobom vtiahnutia akvarelovej techniky do priestoru, pričom autorka zachovala podstatu akvarelu na papierovom podklade. Nefiguratívna akvarelová maľba (gestického charakteru) sa tu dopĺňa papierovými kockami, ktoré sa stávajú súčasťou maľby s možnosťou interaktivity s ich ľubovoľným umiestnením na obraze a otáčaním ich strán. Podobne priestorovým charakterom sa vyznačujú diela mladej maďarskej  autorky Tímei Vanka, ktoré sprostredkúvajú analógiu kozmu a mikrokozmu umiestneného v drevených krabiciach. Jemná sofistikovaná malebnosť, schopnosť priestorového videnia z neobvyklých uhlov pohľadu s mierne surrealistickým nádychom charakterizujú diela Ferenca Bakosa, druhého držiteľa 2. ceny súťažnej prehliadky. Sklon k architektúre a tajomným zákutiam potvrdzujú aj diela Lászlóa Madarasa (3. cena), kým tri akvarely Jozefa Bausa predstavujú čerstvú malebnosť a akoby nanovo objavenú krásu detailov nádražných kontajnerov.  Veronika Rónaivá vytvorila svoje akvarelové diela kombinovaním viacerých techník, ku ktorým ako podklad slúžili plagáty z autorkinej výstavy v Mestskej galérii Rimavská Sobota. Týmto spôsobom sa diela stávajú viacvrstevnými odkazmi týkajúce sa danej udalosti.

Novohradské múzeum a galéria má bohatú zbierku súčasnej akvarelovej tvorby, ktorá vznikla zakúpením ocenených, resp. ďalších kvalitných diel účastníkov jednotlivých ročníkoch Trienále akvarelu. Akvarelová zbierka NMG prezentuje prierez akvarelovej tvorby posledných už takmer štyroch dekád.  Diela pravidelne predstavujeme na výstavách doma a v zahraničí. Zakúpením nových hodnotných diel z posledného ročníka Trienále akvarelu do zbierkového fondu NMG pokračujeme v mapovaní súčasnej akvarelovej tvorby a jej prezentovaní prostredníctvom výstav a publikácií.

Andrea Németh Bozó, historička umenia NMG

Zoznam diel s fotoprílohou (pdf)

        



Novohradské múzeum a galéria v Lučenci s finančnou podporou z verejných zdrojov Fondu podporu na umenia v roku 2016 zrealizovalo 3 úspešné projekty viažuce sa k 140. výročiu narodenia maliara Františka Gyurkovitsa. 

 František Gyurkovits (1876 - 1968) sa narodil v Budapešti, kde študoval na vysokej škole umeleckopriemyselnej, následne na Akadémii Julian v Paríži a na akadémii výtvarných umení v Mníchove. Značnú časť svojho života prežil v Lučenci, kde sa stal „maliarom mesta“, jeho tvorba je úzko spätá s Lučencom a jeho okolím. Tvoril v duchu realizmu a plenérizmu, zachytával krajinu, zákutia mesta a okolitých dedín, obyvateľov, trhy a jarmoky.

 

Maliar Lučenca - život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 - 1968)

výstava a katalóg

        Cieľom projektu bolo predstaviť spracované celoživotné dielo umelca prostredníctvom výstavy, ktorá sa uskutočnila v dňoch 6. 10. – 11. 12. 2016 v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci a katalógu k výstave.

Zámerom výstavy bolo nielen predstaviť maliarovu umeleckú dráhu, ale priblížiť jeho osobnosť v kontexte rodinných vzťahov a historicko-spoločenských pomerov doby. Prostredníctvom nábytku, osobných predmetov, fotografií a dokumentov návštevníci mohli zahliadnuť aj do každodenného života maliara a jeho rodiny. Na výstave bol prezentovaný výber zo zbierok Novohradského múzea a galérie v Lučenci a zapožičané diela zo Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Katolíckej fary v Lučenci a od súkromných majiteľov. Fotografie, dokumenty a osobné predmety z autorovej pozostalosti poskytli rodinní príslušníci umelca.

Reprezentatívna dvojjazyčná (slovensko-maďarská) publikácia zdokumentuje dosiahnuté výsledky výskumu a spracovávania jeho životnej a umeleckej dráhy. Textová časť predstavuje jednak jeho životnú dráhu spracovávaním životopisných údajov, doplnených citovaných spomienok maliarových rodinných príslušníkov a známych (autor textu Jozef Puntigán). V druhej časti je spracovaná jeho celoživotná tvorba na báze poznatkov výskumnej práce o jeho živote a diele, snažiac sa objaviť súvislosti maliarovej životnej dráhy s vytvorenými dielami a ich interpretáciu aj v kultúrno-spoločenskom kontexte. V texte sú venované osobité kapitoly aj „špecialitám“ jeho maliarskej tvorby, akým je sakrálna a historická maľba, a tiež kopírovanie obrazov (autorka textu Andrea Németh Bozó). Publikácia obsahuje bohatú obrazovú prílohu – výber z autorovej tvorby s obsiahnutím všetkých výtvarných techník a žánrových druhov, ktoré Gyurkovits najviac používal. Reprodukcie diel poskytujú reprezentatívny prierez maliarovho celoživotného diela. Úvodný text publikácie napísala Klára Kubičková.


Obálka katalógu                                                 Fotografia z výstavy

   



Akvizícia diel maliara Františka Gyurkovitsa

     Realizovaním projektu sa doplnila maliarova kolekcia diel v zbierkovom fonde NMG o ďalšie hodnotné diela. Treba spomenúť, že Novohradské múzeum a galéria spravuje najrozsiahlejšiu zbierku maliarových diel vôbec – do roku 2017 pozostáva z 250 diel, z ktorých je 95 olejomalieb, 18 akvarelov a 137 kresieb, náčrtov a štúdií. Našim zámerom je ďalej rozširovať túto zbierku, aby čím dokonalejšie mapovala autorovu celoživotnú tvorbu.

Vďaka úspešnému projektu s finančnou podporou FPU sme v roku 2016/2017 zakúpili 12 Gyurkovitsových diel – olejomalieb (viď prílohu) – ktoré reprezentatívne zastupujú rôzne žánre, v ktorých maliar tvoril. Značná časť Gyurkovitsových diel – vrátane získaných malieb, má okrem výtvarnej hodnoty aj kultúrno-historickú výpovednú hodnotu, pričom dokumentuje jeho život, vtedajší Lučenec aj s okolím a dobu, v ktorom maliar žil.

       Obraz Pohľad na Lučenec svojou malebnosťou a voľnejším nánosom farieb je vyvážením v kolekcii sa už nachádzajú- cej maľby s podobnou tematikou, no v oveľa prísnejšom akademickom poňatí. Dedinská ulička takisto vhodne dopĺňa kolekciu autorových vedút a dedinských zákutí, na ktorých zachytával detaily mesta a okolitých obcí. Frontový maliar je jediným zachovaným dielom, ktoré svedčí o autorovej účasti v prvej svetovej vojne ako vojnového spravodajcu a maliara. Kolekciu žánrových obrazov s námetom lučenských trhov dopĺňajú 4 olejomaľby (Trhovníčky so zeleninou, Trh paradajok, Trh a Trh v zime). Trh paradajok zachytáva výjav niekdajších lučenských trhov so skupinou ľudí a starými, už neexistujúcimi budovami niekdajšieho hlavného námestia. Je to obraz vytvorený v plenéristickom duchu. Obraz Trhovníčky so zeleninou sa líši od ostatných malieb s podobnou  tematikou svojim priestorovým  riešením – namiesto preplnených rušných trhových výjavov sa tu v pozadí skupiny troch predavačiek v krojoch otvára priestor do prázdneho pozadia, kde sa vynára osamelá blížiaca sa postava akoby symbolicky chápanej, moderne oblečenej mladej ženy. Do kolekcie sa zaraďujú dve ďalšie olejové náčrty s jarmočnou tematikou. Ďalšiu skupinu diel tvoria figurálne kompozície s postavami rodinných príslušníkov: Doma, Veronka, Oddych, Sediacaportrét manželky Irmy. Gyurkovits rád maľoval svojich blízkych v domácom prostredí a to nielen preto, že na modely väčšinou peniaze nemal. Svoju rodinu mal rád a rád s nimi trávil svoj čas – kreslil a maľoval dcéru, neskôr vnučku (Veroniku) v záhrade, na dvore. V jeho pokročilom veku sa dostáva do popredia interiér domova – ako na olejovom náčrte s názvom Oddych a tiež na maľbe s názvom Doma – ktorá zastupuje posledné obdobie autorovej tvorby.


Získané diela boli predstavené na výstave
Maliar Lučenca - život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 - 1968)“ v dňoch 
6. 10. – 11. 12. 2016 v Novohradskom múzeu a galérii a na repríze výstavy v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote v dňoch 11. 5. – 31
. 7. 2017.  Reprodukcie novozískaných obrazov sú uverejnené aj v novo vydanej publikácii.

Zoznam diel s fotoprílohou (pdf)


 

Reštaurovanie olejomaľby Františka Gyurkovitsa –  Vyhrabávanie mŕtvych


        Vďaka finančnej podpory FPU  sa dokončilo reštaurovanie unikátneho veľkoformátového (505 x 300 cm) historického diela. Prvá etapa práce sa uskutočnila v roku 2015 s projektom podporenom Ministerstvom kultúry SR, zahŕňala najnutnejšie zásahy k zabráneniu ďalších možných deštrukcií. V druhej etape došlo k úplnej obnove obrazu – spevnenie zdublovaného plátna na podrám, retušovanie farebnej vrstvy, konzervovanie. Práca bola – kvôli nadmernému rozmeru plátna a dezolátnemu stavu – skutočnou výzvou pre reštaurátora, vykonal ju Mgr.art. Miroslav Janšto, člen Komory reštaurátorov. Reštaurovanie umožnilo prezentovanie diela – návštevníci si ho môžu pozrieť v priestoroch Mestského múzea v starej Radnici v Lučenci. Dielo bolo prezentované na výstave Maliar Lučenca - život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 - 1968)“ v termíne 6. 10. – 11. 12. 2016 v priestoroch Novohradskom múzeu a galérii vo forme reprodukcie a informačného panelu, tiež vo forme prezentácie na prednáške o reštaurovaní maľby s názvom „Nepoznaný Gyurkovits“ v termíne 8. 12. 2016 v NMG pre študentov, odbornú a širokú verejnosť. Zreštaurované dielo je publikované v novo vydanej publikácii,  v ktorej sme pre toto dielo vyčlenili osobitnú kapitolu.

 O obraze:

Mesto Lučenec objednalo od Gyurkovitsa veľkoformátovú maľbu pri príležitosti výročia najtragickejšej udalosti v histórii mesta: vypálenia Lučenca v roku 1849.

        V čase revolúcie za oslobodenie Uhorska, rakúsky cisár vyžiadal pomoc od ruského cára na potlačenie revolúcie. Prichádzajúce ruské vojská sa dostali aj do Lučenca. Troch ruských dôstojníkov tu zabila skupina miestnych revolucionárov. Cárske vojská sa však kruto pomstili: mesto dali vypáliť a kozácki vojaci zajali nevinné obyvateľstvo - starcov, ženy a deti a nútili ich cez noc vlastnými rukami vyhrabať mŕtvoly zabitých dôstojníkov.) Tento dramatický moment zachytil Gyurkovits na svojej veľkolepej maľbe. Je to dynamická figurálna kompozícia v duchu romantizmu a historizmu, s expresionistickými črtami. Hlavný motív tvorí skupina ľudí kľačiacich okolo hrobu, rukami vyhrabávajúc vynárajúcu sa mŕtvolu ruského dôstojníka. Nad nimi sa týči ruský vojak na bielom koni, s bičom v zdvihnutej ruke. Krajnosť emócií postáv – úzkosť, zúfalstvo – autor vyjadruje expresionistickými výrazmi vytvorenými dynamickými ťahmi štetca. Gyurkovits začal pracovať na tomto monumentálnom diele v roku 1913, kedy vytvoril menšiu olejovú štúdiu, ktorá je takisto vlastníctvom NMG. V roku 1922 sa pustil do realizovania veľkého plátna rozmeru cca 3 x 5 m, na ktorom pracoval viac rokov. Chcel každú postavu na obraze namaľovať podľa živých modelov. Táto veľkolepá práca zostala nedokončená v štádiu náčrtu, čo však stupňuje expresivitu výrazu. Maľba má unikátny význam aj z hľadiska tematiky čerpajúcej z miestnej histórie, keďže zachytáva šokujúci a tragický moment histórie mesta Lučenec.

Prednáška o projekte - reštaurácie obrazu, Mgr. art. Miroslav Janšto








Zodpovedný pracovník pre realizáciu projektov: Andrea Németh Bozó, historička umenia


               Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.


XII. Trienále akvarelu

 

.

Katalóg k výstave (link)                                                   Vernisáž výstavy - odovzdávanie cien                                                


                          Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.


Sklo zo vzorkovne v Poltári zachránené pre budúce generácie.

 

Novohradské múzeum a galéria v rámci jedného zo svojich primárnych zameraní na zbieranie a dokumentovanie sklárskej výroby v banskobystrickom regióne, získalo v roku 2016 vďaka grantu podporenému z FPU, doteraz najväčší počet skla do svojich zbierok.

Projekt nazvaný Akvizícia sklárskych výrobkov zo zaniknutých novohradských sklární zahŕňa viac ako 700 kusov skla zo vzorkovne už nepracujúceho sklárskeho podniku zo Slovglass a. s., Poltár. Projekt zahŕňa veľké množstvo skla vyrobeného v troch novohradských sklárňach, ktoré firmu Slovglassa.s. tvorili. Sklárňami, ktorých výrobky NMG získalo, sú skláreň v Zlatne, skláreň v Katarínskej Hute a skláreň v Poltári.

Sklo je unikátne z viacerých dôvodov. Prvým, snáď najzrejmejším je fakt, že toto sklo sa už dnes za podobných podmienok v menovaných sklárňach nevyrába. Sklárne v Zlatne a Poltári zanikli a skláreň v Katarínskej Hute síce pracuje, ale so značne pozmeneným výrobným sortimentom zahŕňajúcim strojovú výrobu kalíškového skla a len veľmi obmedzenú ručnú výrobu väčších kusov nápojového skla a malosériovej produkcie kalíškoviny.

Z bohatej kolekcie si dovolíme spomenúť len také kusy, ktoré dokumentujú najväčšie kolekcie skla. Z ručne vyrobeného skla typického pre všetky sklárne, ale hlavne pre skláreň v Zlatne, sú to sady nápojového skla, teda rôznych kalíškov a pohárov z farebnej skloviny. Skláreň v Zlatne vznikla v roku 1833 a produkovala sklo farebné, bohato tvarované. Svoju výrobu ukončila v roku 2003 a časť unikátnym svedectvom o zručnosti sklárskych majstrov zo sklárne v Zlatne. Svetoznámo preslávený nápojový servis Zlatá Zuzana tu prezentujú menej obvyklé verzie s leptanými pásikmi pod okrajom.

Sklo vyprodukované v druhej najstaršej sklárni Katarínska Huta založenej v roku 1842 prezentujú sady jednoduchého nápojového skla zdobeného farebným povlakom s krásne leptaným rastlinným dekorom. Veľké množstvo pohárikov, s ručne takzvane hutnícky tvarovanými kontúrami a tvarmi, zastupujú poháriky s modelovanými stopkami so zvoncovitými kalichmi. Skláreň po tom, ako zanikla firma Slovglass, a. s.,  Poltár ako jediná po prestávke v rokoch 2011 až 2015 znovu pracuje.

Produkciu v Poltári najmladšej novohradskej sklárne a zároveň sídla podniku Slovglass a.s., pracujúcej od roku 1971, zastupujú obsiahle zbierky krištáľového strojne vyrobeného skla a unikátnych prototypov. Prototypy skla, ktoré sa už nedostali pre nepriaznivé podmienky do výroby, predstavujú vkusne a triezvo tvarované nápojové sklo a a sady skla určeného na rôzne použitie v domácnostiach a pri iných príležitostiach ako sú vázy, podnosy a popolníky. Veľmi unikátnou a málo vídanou skupinou sú ocenenia, ktoré boli vyrábané v rádoch kusov pre rôzne príležitosti. Snáď najznámejším a najreprezentatívnejším je krištáľové krídlo, ktoré bolo v sklárni v Poltári navrhnuté a aj vyrábané.

S zbierke skla sú aj v sklárni ručne robené jedinečné kusy. Typickým výrobkom je napríklad sklenená ryba, ktorá bola vždy unikátom, lebo bola vytvorená každým sklárom inak.

Dôkazom výrazného medzníka v sklárskom umení, ktorým bolo konanie štyroch sklárskych umeleckých sympózií v Zlatne v rokoch 1992, 1993, 1995 a 1999 je sklenený objekt zakúpený tiež v rámci projektu. Je to dielo v tvare zelenej veže korunované  matným špicom vyrobené počas posledného sklárskeho sympózia v Zlatne sklárskym umelcom Jurajom Steinhübelom.

            Projekt podporen z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia prispeje k zachovaniu krehkého novohradského skla pred úplným zabudnutím. Vďaka jednoznačnému pôvodu budú sklárske výrobky okrasou pripravovaných výstav, odborných a populárnych článkov o dejinách sklární v Novohrade. V zbierkach NMG zostanú hmotným dôkazom prístupným každému záujemcovi o dejiny výroby sklenenej krásy v Novohrade.

Sklo zo vzorkovne v Poltári zachránené pre budúce generácie.

 



                          Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. 




     Dňa 29.9.2016 sa uskutočnilo podujatie, kde boli prezentované tradičné kroje z novohradskej obce Veľký Lom. Odprezentované kroje sa stali súčasťou zbierkového fondu múzea prostredníctvom akvizičného procesu a hlavne vďaka projektu, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.  Získali sme štyri druhy ženských krojov - svadobný, sviatočný, dievocký a smútočný. Z materiálovej a historickej hodnoty je  výnimočný
dievocký a svadobný kroj.
     Scenár podujatia začal spevom ženskej speváckej skupiny z Veľkého Lomu piesňou "Dolu Lômom, dole.." za súčasného premietania fotografií o obci Veľká Lom. Podujatie otvorila riaditeľka NMG p. Iveta Kaczarová. S projektom realizovaným cez Fond na podporu umenia oboznámila p. Emília Mázorová a obec predstavila pani starostka Anna Gregorová.
      Najzaujímavejším bodom programu bola "tzv. môdna prehliadka z doby krojovanej", kde získané kroje predvádzali študentky Pedagogickej a sociálnej akadémie v Lučenci. Predstavili sa aj jednotlivé krojové súčasti a to tak, že manekýnka začínala predstavovať kroj od spodnej bielizne, čiže rubáša a postupným obliekaním do kompletného kroja. Vyvrcholením bolo čepčenie pani Annou Bublišovou. Paličkovaná čipka z Veľkého Lomu, ktorá sa nachádza na opleckoch bola predstavená pani Annou Baffiovou. Repliky dievockej a svadobnej party predstavili mladí nadšenci Sandra Poláková a dolnozemský Slovák Patrik Rago. Nárečie a príbehy z Veľkého Lomu boli v podaní Juraja Matiáša a Márie Kropáčovej. Nasledovalo symbolické uloženie krojov do depozitu. Program sa ukončil spevom pani Štefánie Selskej - "Veď ten Lom úbohá dedina..".
        Týmto programom sa dala akvizičnému procesu dôstojnosť a kroje sa takto predstavili študentom, žiakom a širokej verejnosti. Tradičné kroje zo zbierkového fondu budú využívané v rámci výskumenj, bádateľskej činnosti a na príležitostných výstavách.






Fotogaléria z podujatia v Novohradskom múzeu a galérii:



Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.





 

postmaster@nmg.sk